Červenec 2011

Blog je dočasne pozastavený

22. července 2011 v 20:09 | JanTuška |  About this blog
Áno, či už bohužiaľ alebo chvalabohu, je to pravda.
Keby moja katastrofálna osoba nebola taký katastrofálna, aká je , dala by som vám vedieť už oveľa skôr, aby tých 30 ľudí, čo tu denne chodí, a denne tu nič nenájde, aspoň vedeli, že keď tu prídu, že tu fakt nič nenájdu. No nie som ani natoľko lojálna a schopná, aby som tu prišla a napísala pár slov, ktoré by objasnili situáciu, a ktoré píšem až teraz - po viac ako dvoch mesiacoch, hoci ste to už dávno mohli vedieť.
A vlastne mohli?
Nie.Nemohli.
Neviete si predstaviť, koľkokrát som klilla na "Nový článok" s úžasným nápadom na vynikajúcu tému. Myseľ mi hmýrila skvelými myšlienkami, ktoré sa nedali zastaviť. Áno, toto bude niečo, čo okomentuje každý, kto tu príde, niečo s hlavou aj pätou a s plným dúškom emócií. Plnohodnotný článok, ktorí už všetci očakávajú. Nikto tomu nič nevytkne. No všetky tie perfektné veci ostali len v mojej hlave. Čumela som na prádzny biely obdĺžnik textu nového článku a nič viac neprišlo. Nič, iba "Odhlásiť sa" .

A znova a opäť a potom ešte raz a stále dookola.
Asi ste zvedaví, prečo to tak vlastne je, no verte mi, keby som sama presne vedela, tak vám to poviem.
Najprv to bol asi nejaký ten "blok", kedy som nevedela napísať, čo som mala na mysli. Odrazu som bola odstavená, dostala som podpásovku od vlastného mozgu.

Potom prichádzalo stále viac a viac blogerov, mojich kamarátov, známych, či ľudí, ktorých poznám iba po mene, no poznám ich. Neviem prečo, no cítila som sa, ako keby mi niečo ukradli. Ako keby si zobrali niečo, čo bolo moje, vďaka čomu boli všetky moje články. Základ, na ktorom stál celý môj blogový svet. Jedinečnosť. To, že som bola jediná medzi mnohými, ktorá blogovala. Keď som pred 4 rokmi začala s blogom, cítila som , že mám niečo, čo ostatní nie. Že je to môj vlastný svet. Taký, ktorý nikto nepozná, taký, ktorý nikto nemá. Bolo to jedinečné, orginálne. No už nie je. A určite už ani nebude.
Ja viem, že nemám právo na také zmášľanie. Čo mám ľuďom niečo zakazovať? Haha, jediné, čo by tu bolo na smiech, by som bola ja a moja katastrofálna osoba.

Ďalší z dôvodov je fakt, ako na mňa ľudia tlačili. Keď som pod tlakom, nie som schopná vytvoriť nič bez toho, aby som to nezbabrala. No to boli len samé otázky typu "Kedy" a "prečo". Ako v jednom kruhu.

Nehádžem vinu na nikoho, iba na seba. Je to môj problém, že zanedbávam svoj blog. Je tu ešte ďalších 100 dôvodov, pre ktoré je tento blog dočasne pozastavený.

No čo, zostáva mi už len dúfať, že sa všetko čo najskôr vráti do normálu, lebo písanie mi strašne chýba. Chýba mi blog a všetko s tým spojené. Je mi lepšie, keď svoje pocity napíšem a už aj teraz mi je lepšie, že konečne viete to, čo ste mali vedieť už dávnejšie.
Ďakujem za vašu návštevnosť, ktorá je na momentálne pomery dosť slušná. Vážne neviem, čo tu ešte hľadáte. Tiež za podporu a záujem o moje člnáky v dobe, keď som bola -aj som- indisponovaná.
No s blogom nekončím, nevzdám sa písania, prídem skôr než sa nazdáte

JanTuška